Sempervivum et Jovibarba

Welcome to Sempervivum's World

Sempervivum and Jovibarba

Sempervivum tectorum L. Sempervivum

Bibiography for Sempervivum and Jovibarba
Sempervivum et Jovibarba (Crassulaceae-Tucnolistové)
Sú to vytrvalé byliny, húzevnaté a sucho dobre znášajúce rastliny-skalnicky sukulentného charakteru.Ide vacšinou o rastliny horského az alpínskeho stupna (siahajúce az do 3.200 m) zo suchých a skalnatých stanovíšt, rozšírené prevazne v Europe (Karpaty, Alpy, Pyreneje, Balkán, Skandinávia), v severnej Afrike (Vysoký Atlas v Maroku) a aj v Amerike a Azii (Kaukaz, Elborz v sev. Iráne, Himaláje).
Vytvárajú prízemné ruzice duzinatých listov pr.0,5-30 cm, z ich stredu vyrastá kvetná stonka s vrcholíkovitým súkvetím vysoká 4-60 cm.Kvitnú od mája do septembra rôzne sfarbenými kvetmi (biele, zlté, ruzové, cervené, fialové, ale aj s nádychom zelenej a hnedej farby).Sú monokarpické, ich ruzice po odkvitnutí odumierajú.
Rod Sempervivum obsahuje okolo 60 druhov a rod Jovibarba 5 druhov.Niektoré druhy sú si na prvý pohlad podobné a dost tazko sa od seba rozoznávajú.Okrem nich sa pestuje ešte mnoho prírodných krízencov, poddruhov, variet, foriem a hlavne kultivarov (hybridov), ktorých je niekolkotisíc, vacšinou si vzájomne velmi podobných, takze presné botanické urcenie je skutocne nelahké.Patria do celade Crassulaceae-tucnolistové a morfologicky sú najblizšie eoniam (Aeonium), ktoré sa predtým volali taktiez Sempervivum, pricom nie sú mrazuvzdorné.Známy pestovatel trvaliek, nemecký spisovatel Dr. Karl Förster ich pomenoval skalnými ruzami (Steinrosen).Ich najkrajšie ruzice sa naozaj podobajú "skamenenej" královnej kvetín ? Vôbec nie, Rimania ju nazývali semper-vzdy a vivum-zivé, lebo o jej potomstvo je postarané dvojnásobne.U nás patrili uz v dávnych dobách k rastlinám, ktorým ludia pripisovali liecivú moc.Ich úcinok sa dodnes vyuzíva (hlavne pri S.tectorum) v ludovom liecitelstve a medicíne.Na liecebné úcely sa vyuzíva cerstvá vnat (na rany, kurie oká, na opuchliny po bodnutí hmyzom a na svrbiace a páliace miesta; 2% odvar-slúzi proti hnackám, zalúdocným vredom; 6% odvar-pri angínach a na natieranie po opalovaní) alebo stava zmiešaná s olejom ci bravcovou mastou sa aplikujú na popáleniny, letné pehy, krvné podliatiny, rozlicné zápaly koze,afty ap.Zo štavy listov sa pripravje osviezujúci letný nápoj.Droga obsahuje zivicu, triesloviny, rozlicné kyseliny (kys. citrónová).
Skalnice sa pestujú asi od 8.storocia.Boli nazývané "hromovým korením" a patrili k rastlinám, ktoré Karol II. prikázal pestovat na strechách, pretoze sa o nich verilo, ze chránia slamenné strechy od blesku.To bol ich pravý dôvod ich castého výskytu na starých strechách domov, hlavne na vidieku, co bolo bezné uz u starých Grékov a Rimanov.Rimania nazývali skalnice "fúzom Jupiterovým" a preto dostal pomenovanie aj další rod-Jovibarba (Jovis-Jupiter a barba-fúzy).Boli povazované za oblúbenú rastlinu boha blesku a hromu Jupitera.Skalnice a skalnicníky sú v Európe znacne rozšírené a pre rozmanitost tvarov a farieb stále upútavajú pozornost botanikov.Staronemeckí botanici sa kedysi rozplývali obdivom nad touto rastlinou a nazývali ju "pravým divom prírody".Najviac ich udivovalo,ze táto rastlina, zijúca na skoro suchých strechách, zostáva trvalo svieza a chladná aj pod horúcimi slnecnými lúcmi.Skalnice sú totiz výborne zaistené proti prílišnému vyparovaniu vody a výkyvom teplôt, podobne ako ostatní príslušníci z tejto celade-CAM.
V roku 1753 Linné popísal a pomenoval 4 jemu vtedy známe druhy.Neskôr další botanici nezávisle na sebe objavovali v prírode stále "nové" druhy skalníc a dávali im svoje pomenovania.Taktiez krízence casto mylne povazovali za nové druhy.V literatúre sa tak postupne objavili stovky údajne nových druhov skalníc.Vo väcšine prípadov sa však nejednalo o nové druhy, ale o odlišné pomenovania rôznych foriem uz známych druhov nájdených v iných krajinách, pricom vznikalo mnoho neplatných názvov-synonym.
Majú velmi pestrý a rozmanitý tvar, farbu a velkost ruzíc a kvetov.Niektoré sú úplne lysé, iné obrvené; niektoré gulovité alebo ploché; svetlé, tmavé; zelené, hnedozelené, fialové, cervené, sivé alebo v kombinácii týchto farieb.
Vzhlad tohto drahokamu rastlinnej ríše je vzdy iný.

Len sa pozrite na ne za mrazivého slnecného rána alebo v plnej kráse zivota po osviezujúcom jarnom dazdi! Pozrite si ich schúlené, ako sa bránia pred pálavou leta.
Nepestujeme ich ako izbové rastliny, pretoze pre neprirodzené a nevhodné podmienky (nedostatok svetla,vyššie teploty) sa casto "vytahujú a deformujú".Na zimu ich neodporúcame zakrývat pred mrazom (aj ked sú mrazuvzdorné a môze ich po vlhkej zime poškodit silný mráz), pretoze by sme im vzali svetlo a poskytli útocište hmyzu.Vyzadujú prevazne slnecné a suché stanovište, avšak celkom dobre znesú aj lahko zatienené miesto.Oblubujú výslnie a na humus chudobnú, piesocnatú pôdu,ktorá môze obsahovat aj vápnik.Aj najväcšie sucho znášajú lepšie ako ktorákolvek iná trvalka,darí sa jej na miestach,kde by sa väcšine ostatných rastlín vôbec nedarilo.Neznášajú len plný tien a stojacu vodu.Rozrastajú sa do kompaktných vankúšov, rýchlo a husto pokryjú vymedzený priestor.Vysádzajú sa do skaliek (v skalkách nenahraditelné), na kvetinové múriky, do škár medzi kamene, na obruby a hroby.Na ošetrovanie je nenárocná.
Kvety skalníc majú na dne kvetu kruh šupinkovitých nektárii, oddelených od seba vztýcenými vnútornými tycinkami.Majú dvojnásobný pocet tyciniek ako piestikov alebo korunných lupienkov.Ak sa chce hmyz (cmeliaci, vcely, muchy) dostat k nektáru, je donútený pohybovat sa okolo celého kvetu a postupne sa dotýkat pelníc a blizien.Nesmierne lahké semená o hmotnosti priemerne 0,00002 g sú na velké vzdialenosti prenášané vetrom.Semená sú hruškovité, jemne pásikované.Rozmnozujú sa generatívne-semenom (u niektorých druhov je to výhodnejšie) alebo vegetatívne, ktoré je daleko úcinnejšie a hlavne rýchlejšie rozmnozovanie, postrannými ruzicami (poplazmi).Skalnice tvoria poplazy-prízemné výhonky dlhé 1-20 cm, na koncoch ktorých vznikajú malé ruzice.U skalnicníkov sa väcšinou vytvárajú na nitkovitých spojeniach, odkial sa po dorastení odkotúlajú a zakorenia sa.Väcšina druhov sa pomerne lahko rozmnozuje a zakorenuje.Len niektoré vzácnejšie druhy vytvárajú zrastené ruzice a mnozia sa daleko pomalšie ako napr.Jovibarba heuffelii.Rastlina sa ujme v kazdom mesiaci vegetacného obdobia a ujatelnost býva 100%.
Z pôvodného širšieho rodu Sempervivum bola prevedená cast druhov (z našich S.hirtum) do rodu Jovibarba.Rod Jovibarba sa od rodu Sempervivum odlišuje hlavne kvetmi, tie majú obvykle 5-7 korunných lupienkov, na okraji brvitých a bledo zlto-zelené kvety.U rastlín z rodu Sempervivum je pocet korunných lístkov väcší, najcastejšie 8-16; na okrajoch nemajú brvy a sú aj pestrofarebnejšie, väcšinou cerveno alebo ruzovo sfarbené.Pricom môzu byt aj bledé, zlto-zelené, fialové az bordové s rôznymi farebnými odtienmi.Rovnako rôzny pocet chromozómov potvrdil oprávnenost samostatných rodov.
    Najznámejšie a najcastejšie pestované druhy-skalníc (Sempervivum L.):
  1. Sempervivum arachnoideum - skalnica pavucinatá
  2. Sempervivum calcareum - skalnica vápnomilná
  3. Sempervivum ciliosum - skalnica brvitá
  4. Sempervivum × giuseppii
  5. Sempervivum grandiflorum - skalnica velkokvetá
  6. Sempervivum marmoreum - skalnica juzná
  7. Sempervivum montanum - skalnica horská
  8. Sempervivum pittonii
  9. Sempervivum tectorum - skalnica strechová
    Najznámejšie a najcastejšie pestované druhy-skalnicníkov (Jovibarba Opiz):
  1. Jovibarba allionii - skalnicník Allionov
  2. Jovibarba heuffelii - skalnicník Heuffelov
  3. Jovibarba hirta - skalnicník srstnatý
  4. Jovibarba sobolifera - skalnicník vyhonkatý

CD 7128-3 (c) Compiled by M.C.S [in Slovak]

Welcome to Sempervivum's World at https://members.tripod.com/~miklanek/MCS/welcome.html
miklanek@hotmail.com

[Back To HomePage]
(c) CD 7193 Created by M.C.S, Last updated: Wed 10 February 1999